ORAVAMAN Triathlon | 2021, Bude ako nebolo?
post-template-default,single,single-post,postid-3022,single-format-standard,qode-quick-links-1.0,ajax_fade,page_not_loaded,,qode-title-hidden,qode-content-sidebar-responsive,qode-theme-ver-11.2,qode-theme-bridge,wpb-js-composer js-comp-ver-6.4.1,vc_responsive

2021, Bude ako nebolo?

Oravaman 2021 post-covid?

Who likes the combination of swimming – cycling – running probably knows the story of how the “Ironman” was created. In an effort to find out which athlete is the most universal, in 1978, 15 daredevils tried to complete 3 existing events in one sequence on the Hawaiian island of Kona. The goal was to cover 2.4 miles of swimming in the Pacific, to overcome 112 miles on a bicycle in an unpleasant crosswind, and finally to run a marathon. Those who can handle this challenge can proudly use the title “Ironman” for the rest of their lives, the propositions said. By the way, the fastest at that time managed to complete it in less than 12 hours, at a time which many of us today find difficult to chase, even with equipment for thousands and with the help of any training-technological-gastronomic-analytical-statistical methods that you can google. Among other things, the rules stated that Ironman was more of a personal challenge to reach the goal. Well, it was hard to handle it by relying only on you own strength.

Like other good phenomena in more than 40 years Ironman has grown to fulfill the dreams of many, (even at the cost of people slapping one another during the swimming course, transition depo might look like a fashion and technology show at once, and don`t even dare to count all plastic bottles and single use plastic cups at refreshment stations).

Ten years ago, the first Slovak extreme half “ironman” Oravaman certainly resembled the first Hawaiian in something. The enthusiasm outweighed organizational stress, the entertainment was more than the competition, the conditions were more modest at the expense of the ad-lined track, and the refreshment stations were an unexpected and pleasant surprise for the participants. The race director, along with the others, suffered from the course as a participant, giving instructions to the organizing team – which today sounds like a lavish name for a handful of family members and friends who then would have included the word „triathlon“ rather among the Greek deities than as a sport disciplne. Poems and prayers were recited, whiplashes sounded at the opening of the race, everyone got to know each other… Probably also due to this coincidence, Oravaman rocket grew, servers crashed during registrations and lottery, tracks filled with competitors from all over the world, things that were once exceptional became common… Even after the few editions competitors began to rank this event among the legendary…

Until 2020. In addition to many social and global changes, there have been significant changes in the field of sports. Races such as Pierre Menta, the Summer Olympics or the Ironman World Championships have been canceled or postponed to 2021. Also many small events have been canceled or postponed, as has beon Oravaman, to 2021. The altitude and length kilometers of the race have been virtualized on Strava due to the virus which measures only a few nanometers.

Post-covid reflection

We certainly have no illusions about the depth of self-reflection that this unfortunate pandemic will provoke in people. We don’t expect dolphins in the ports nor the planet to start miraculously greening… But still, let’s be soberly naive, let’s do the self-reflection and imagine what post-covid Oravaman might look like in 2021… or?


It is difficult to find out if a competitor comes to these extremely demanding races sufficiently prepared, e.g. trained or in good state of health and stamina. Only the racer himself knows if and how he trained, what his experience is in the mountains, what his health is and how much he revealed or concealed about himself to us. All we had to do was check the correctly switched on helmet and start number when entering the transition are and a few other things of mandatory equipment. We also occasionally met with any excuses at the level of “my BIB was aten by my dog at night”, “I did not get the chip” (but it is interesting that the remaining 500 people have it properly attached to their feet) or with offended views decoded as “do not bother, I am getting concentrated.” Often then the controls on the mountain reef and summits could not belive how some competitors got to the start or to the second depot, but mainly how they would get to the finish line?

So will 2021 bring changes in preparation for the event? The preparation is difficult not only for the competitors, but also for our organizers. For a few months now, few brave have been replacing swimming with hardening, and the bike by cross-country skis or skialps. Significant changes are also waiting for the organizers. We all have many questions, but very few vague answers. On the way to Oravaman could you imagine another stop to refueling at a gas station? What about a PCR testing spot, or possibly one fast antigen? Moreove, we may not be far from reality if at that time it will be normal to require a vaccination passport, for example to board an aircraft. Or for a start at Oravaman? Who knows. We will see.

Administration and permits

Organizing a race in a national park is an administrative challenge that costs a lot of effort. In addition, each triathlon discipline requires specific permits from several authorities, and obtaining them can be difficult. In those days when the frequency of new regulations and guidelines is increasing significantly and the number of questionnaires is increasing, it is naive to wait for someone to give you permission for a mass event, which will take place in July. Sadly, under normal circumstances, this is a process that takes several months, during a reigning pandemic it will be a real challenge.

Warm welcome?

Traditionally, we met, shook hands and debated. The former hut in Pribiskô was full and competitors were leaving with their hands full. Gifts for the competitors were usually purchased half a year before the event. Today the question is whether to buy a merchandise? How will the registration take place? Outside, in the tent, through the window? Will we watch the opening ceremony and interpretation of the track “live” on the displays of smartphones in hotel rooms?

Busy buses

Do you remember those mornings on race day and boarding the buses, which then drove the competitors to the start? We needed them so many of them that they formed almost a kilometer long caravana, moreover its lack in our district almost caused a failure of public bus transport. The important thing was that we all got to the start quite comfortably and the individuals, who were dependent only on themselves, did not need anyone else on the day of the race to take care of their transport to the start.

Can you imagine 12 full buses these days, where 500 competitors from 15 countries would mix and with a song on their lips they would go on an hour-long journey together? There is no comparison to such an image. Probably still in July at the 10th Oravaman, moving the racers to the start jointly is an utopian idea. Could you imagine a less comfortable solution, individual transport to start, or a nutritious warm up to get to the start on you own racing bike?


Vlado Baron used to be a master to evoke the atmosphere at the start! Metallica’s For Whom The Bell Tolls is unfortunatelly just few minutes long. It will certainly be a challenge for him to start the race in several waves tuned their best.

Refreshment as a human right

Has it happened to you that you went out on a bicycle on a nice sunny day and put 2 bicycle bottles of water in your baskets, which evaporated after a few kilometers, as if in a row? All you had to do was swear at yourself and show up at the nearest stall, where water costs more than beer. It happened similarly during Oravaman. A great outrage was caused that on the x-kilometer of cycling, when you haven’t even warmed up yet, when the racers were still shaking the remnants of gills and fish out of their jerseys, water ran out of the snack bar – refresment station! Well, it’s hard to say today whether we did not prepare enough water, or those at the beginning of the starting field were too thirsty. But can you imagine that under today’s conditions we would pour water into cups and pass it in our hands? And could 90 km be done on a bike with your own water only? But to those 15 brave ones during the first Ironman this didn’t seem like anything out of the ordinary. The second in the finish, allegedly also due to thirst, definitely lost his leading position. Maybe at least the Budweisser that he has to ask for at a bar on the course was worth it!

And what about run course? Many consider running through Brestová to be the top of their sports achievement. How about completing a half marathon in the mountains only with what the competitor will take away and without any support? In order to get a bag of snacks, as nothing can be handed in the hand? Instead of hot food and cold beer, a cold baguette and a can?

The organizers certainly care about the health and optimal performance of the competitors. You will definitely remember the folding tables on our refreshments. In 2021, however, we will also have to think about how we will drive away hunger and thirst not only on the track but also at the finish.


At the finish line, it seemed that some competitors reached the bottom of their strength, but it was a pose for the target photo. At least that’s how it seemed to us during the afterparty. Every year it set new boundaries in one`s resistance to cold, in extreme movements, when in unique dance choreographies the muscle strain rapidly disappeared.

Who knows how we can celebrate the 10th of Oravaman in half a year. Personally or virtually?

Anyway, we care a lot about making our and your event work. And whether it’s worth being modest, lowering our expectations, changing our approach: Let’s try to go back to the roots of triathlon – it was certainly a great challenge, but first and foremost a challenge to sport in its essence, to the joy of movement and a sober, long-term sustainable approach.

We firmly believe that we will be able to meet again in the summer. Let’s keep our fingers crossed. We wish you good health not only for you but also for your loved ones.

Ad Info: Oravaman Tour 2021

However, we already know today that the Oravaman Tour trilogy (Goralman – Oravaman – Jánošík) will take place in 2021 in a form of 2 events – Oravaman and Jánošík (we hope we will be allowed to organize both of them). Due to the circumstances specified below, we have decided to cancel this year’s Goralman.

The current state and expectations of the development of the pandemic seem to us to be uncertain and difficult to predict, even with a view to the announced date of the Goralman at the end of May 2021 (Goralman was moved to 2021 (May 29) during the first wave of the Covid-19 pandemic in 2020). On the one hand from the point of view of public health, on the other hand also from the organizational point of view (eg in obtaining the necessary permits). We will contact all athletes registered for Goralman on March 1st with more information about money refund.

Thank you for your understanding.

Oravaman 2021, bude ako nebolo?

Kto má rád trojkombináciu plávanie – cyklistika – beh asi pozná príbeh ako vznikol „Železný muž“. V snahe zistiť, ktorý športovec je najuniverzálnejší sa v roku 1978 na Havajskom ostrove Kona 15 odvážlivcov pokúsilo absolvovať 3 existujúce podujatia  v  jednom slede.  Cieľ bol zdolať 2,4 míle plávania v Pacifiku, v nepríjemnom bočnom vetre prekonať 112 míľ na bicykli a na záver odbehnúť maratón. Ten, kto túto výzvu zvládne môže hrdo nosiť titul „Ironman“ do konca svojho života, tak uvádzali propozície. Mimochodom, ten najrýchlejší ho vtedy stihol skompletizovať pod 12 hodín, v čase ktorý sa mnohým dnes ťažko naháňa aj s tisícovými výstrojmi a kadejakými tréningovo-technologicko-gastronomicko-analyticko-štatistickými metódami. Okrem iného v pravidlách stálo, že Ironman je skôr osobnou výzvou, cieľom ktorej je dôjsť do cieľa. No, ťažko ho bolo zvládnuť spoliehaním sa len na vlastné sily.

Podobne ako iné dobré fenomény, aj Ironman za  viac ako 40 rokov narástol s cieľom splniť sny mnohým. A to aj za cenu, že v zátoke sa ľudia pri plávaní poriadne vyfackajú, v cyklistickom depe to niekomu môže pripadať ako na prestížnom autosalóne a z jedenkrát použitých plastových pohárikov na občerstvovacích staniciach by si „rapkáče“ do zadných kolies svojich bicyklov vyrobila snáď celá Čína.

Pred desiatimi rokmi sa prvý slovenský extrémny polovičný „ironman“ Oravaman v niečom určite podobal na ten prvý havajský. Nadšenie prevyšovalo organizačný stres, zábava zas súťaživosť, skromnejšie podmienky na úkor reklamami lemovanej trate, občerstvovacie stanice boli nečakaným a milým prekvapením pre účastníkov. Riaditeľ pretekov to na trati odtrpel spolu s ostatnými ako účastník a pritom rozdával pokyny organizačnému tímu – čo dnes vyznie ako honosné pomenovanie hŕstky rodinných príslušníkov a priateľov, ktorí by dovtedy slovíčko triatlon zaradili skôr medzi grécke božstvá. Pri otvorení pretekov zaznievali básne, modlitba, pukanie biča, všetci sa poznali… Asi aj vďaka tejto zhode okolností Oravaman raketovo vyrástol, pri prihlasovaní padali servery, trate sa plnili pretekármi z celého sveta, veci kedysi výnimočné stali sa bežnými… Už po prvých ročníkoch začali pretekári radiť toto podujatie medzi legendárne…

Až do roku 2020. Okrem mnohých spoločenských a globálnych zmien nastali nemalé zmeny aj v oblasti športu. Preteky ako Pierra Menta, letné Olympijské hry či samotné majstrovstvá sveta v Ironman-e boli zrušené alebo presunuté na rok 2021. Mnoho malých podujatí bolo zrušených alebo presunutých, rovnako ako Oravaman, do roku 2021. Výškové a dĺžkové kilometre pretekov sa „stravili“ tak maximálne virtuálne kvôli vírusu čo meria len niekoľko nanometrov.

Post-covid reflexia

Iste si nerobíme ilúzie o hĺbke sebareflexie, ktorú táto nešťastná pandémia podnieti v ľuďoch. Nečakáme, že nám v prístavoch začnú plávať delfíny a planéta zázračne ozelenie… Ale predsa len, buďme triezvo naivní, spravme tú sebareflexiu a predstavme si ako by mohol vyzerať post-covid Oravaman  v roku 2021… alebo?


Ťažko zistiť, či pretekár prichádza na tieto extrémne náročné preteky dostatočne pripravený, rozumej vytrénovaný, a v akom je zdravotnom stave. Len samotný pretekár vie, či a ako trénoval, aké má skúsenosti v horách, aký je jeho zdravotný stav a koľko nám toho o sebe prezradil alebo zatajil. Zostalo nám kontrolovať správne zapnutú prilbu a štartovné číslo pri vstupe do depa a pár ďalších vecí povinnej výbavy. Aj to sme sa občas stretli s kadejakými výhovorkami na úrovni „číslo mi v noci zožral pes“, „ja som čip nedostal“ (ale zaujímavé je že zvyšných 500 ľudí ho má v poriadku pripevnený na nohe) či s pohoršenými pohľadmi dekódovanými ako „neotravujte, tu sme pri sústredení sa“. Neraz potom kontroly na štítoch krútili hlavami nie nad tým, ako sa niektorí pretekári dostali na štart či do druhého depa, ale hlavne, ako sa dostanú do cieľa?

Prinesie teda rok 2021 zmeny v príprave na podujatie? Príprava je zložitá nielen u pretekárov, ale aj u nás organizátorov. Pár odvážnych už dlhé mesiace nahrádza plávanie otužovaním, bicykel v zime možno bežkami či skialpmi. Nemalé zmeny čakajú aj na organizátorov. Všetci máme veľa otázok, ale len veľmi málo i tak neurčitých odpovedí. Viete si po ceste na Oravaman predstaviť zastávku aj inde ako v salaši nad Zázrivou, na benzínke pri Tekovských Nemciach, v pivovare na Donovaloch či v Zuberci pri jednote na fantastickej štrúdli? My áno, možno na PCR teste, prípadne na jednom rýchlom antigéne. A možno nebudeme ďaleko od reality keď povieme, že v tom čase bude normálne vyžadovať očkovací pas, napríklad pre nástup na palubu lietadla. Či aj pre štart na Oravaman-e? Kto vie. Uvidíme.

Administratíva a povolenia

Organizovanie pretekov v národnom parku je administratívna výzva, ktorá stojí nemalé úsilie. Navyše, každá disciplína triatlonu si vyžaduje konkrétne povolenia od viacerých úradov a ich získanie dá poriadne zabrať. V tých dňoch, kedy sa frekvencia nových nariadení a usmernení výrazne zvyšuje a otáznikov pribúda, je naivné čakať, že vám niekto udelí povolenie na hromadné podujatie, ktoré sa bude konať v júli. Smutné je to, že za normálnych okolností je to proces, ktorý trvá niekoľko mesiacov, v čase úradujúcej pandémie to bude naozaj výzva.


Tradične sme sa stretávali, oblápali, triasli rukami a debatovali. Koliba na Pribisku bývalá plná a pretekári odchádzali s plnými rukami. Darčeky pre pretekárov sme mali zvyčajne vyriešené a naskladnené pol roka pred podujatím. Dnes je tu otázka, kupovať, vyrábať, naskladniť? Ako bude prebiehať registrácia? Vonku, v stane, cez okienko? Budeme otvárací ceremoniál a výklad trate pozerať „live“ na displejoch smartfónov na izbách penziónov?

„Bizy“ busy

Spomínate si na tie štartovné rána a nástup pred naštartovanými autobusmi, ktoré potom pretekárov viezli na štart? Potrebovali sme ich toľko, že tvorili skoro kilometrovú karavanu, navyše ich v okrese nie je až toľko aby to takmer spôsobilo výpadok verejnej autobusovej dopravy. Dôležité bolo, že sme sa všetci dostali pomerne pohodlne na štart a jednotlivci, ktorí boli odkázaní iba na seba, nepotrebovali v deň pretekov nikoho ďalšieho, kto by sa im postaral o prevoz na štart.

Viete si v dnešných dňoch predstaviť 12 plných autobusov, kde by sa zmiešalo 500 pretekárov z 15 krajín a s piesňou na perách, trebárs aj na rúškach, by sa vydali spolu na hodinovú cestu na štart? K takému obrazu nejestvuje prirovnanie. Pravdepodobne ešte aj v júli na 10. Oravaman-ovi je toto utopická predstava o presune pretekárov na štart. Vedeli by ste si predstaviť aj menej komfortnejšie riešenie – samo odvoz?


Vyburcovať atmosféru na štarte sa Vladovi Barónovi darilo priam na (zeme)pána! Ešteže For Whom The Bell Tolls od Metallicy má niekoľko minút. Iste bude výzvou aj preňho odštartovať pretekárov vo viacerých vlnách naladených na tú najsprávnejšiu. Keby bolo málo, určite má v playliste aj Enyu, len aby potom pretekárov nezačali v Mare vábiť kadejaké halucinácie morských panien.

Občerstvenie ako ľudské právo

Stalo sa Vám už, že ste si v pekný slnečný deň vyšli na bicykli a do košíkov nastokli 2 cyklistické fľaše vody, ktoré sa po pár kilometroch, ako napotvoru vyparili? Nezostalo Vám len nadávať sebe samému a pristaviť sa v najbližšom stánku, kde voda stojí viac než pivo. Podobné sa stalo aj u nás. Veľké pobúrenie spôsobilo, že na x-tom kilometri cyklistiky, kedy ste sa ešte vlastne ani nezahriali, keď ešte pretekári vytrepávajú z dresov zvyšky žubrienok a rýb, došla na občerstvovačke voda! Nuž, či sme jej nachystali málo alebo mali tí na začiatku štartového poľa neprimeraný smäd, ťažko dnes povedať. Ale viete si predstaviť, že by sme za dnešných podmienok rozlievali vodičku do pohárov a podávali do ruky? A dalo by sa spraviť 90 km na bicykli iba s vlastnou vodou? No tým 15-tim statočným počas prvého Ironman-a to neprišlo ako niečo nezvyčajné. Druhý v cieli, vraj aj kvôli smädu definitívne stratil líderskú pozíciu. Snáď aspoň ten Budweisser na trati stál za to! A čo beh? Mnohí považujú beh cez Brestovú za vrchol ich doterajšieho športovania. Čo tak absolvovať polmaratón v horách len s tým čo si pretekár odnesie a bez akejkoľvek podpory? V cieli dostať tašku s občerstvením, keďže nič nesmie byť podané do ruky? Namiesto teplého jedla a chladeného piva studená bageta a plechovka?

Určite nám organizátorom záleží na zdraví a optimálnom výkone pretekárov. Iste si spomeniete na prehýbajúce sa stoly na našich občerstvovačkách. V 2021 však budeme musieť premyslieť aj to akým spôsobom budeme zaháňať hlad a smäd nielen na trati ale aj v cieli.


V cieli sa zdalo, že niektorí pretekári si siahli na dno svojich síl, bola to však póza pre cieľovú fotografiu. Aspoň tak sa nám to javilo po afterparty. Tá nastavovala nové hranice v odolnosti voči zime, v extrémnych pohyboch, kedy pri unikátnych tanečných choreografiách svalovica rapídne pominula či v spotrebe lesného ovocia – najmä teda toho zakonzervovaného v liehovom hafirovom sne.

Ktovie ako budeme môcť osláviť 10. Oravamana o pol roka. Osobne či virtuálne?

Každopádne, veľmi nám záleží na tom aby naše a vaše podujatie fungovalo ďalej. A nech to už stojí uskromnenie sa, zníženie našich očakávaní, zmenu prístupu, o niečo menej podaných rúk či tak chýbajúcich potľapkaní po pleciach. Vyskúšajme sa vrátiť ku koreňom triatlonu – určite bol veľkou výzvou, ale v prvom rade k športu v jeho podstate, k radosti z pohybu a triezvemu, dlhodobo udržateľnému prístupu.

Pevne veríme, že sa budeme môcť v lete opäť stretnúť. Držme si spoločne palce. Prajeme hlavne veľa zdravia nielen Vám ale aj Vašim blízkym.

Ad Info: Oravaman Tour

Už dnes však vieme, že Oravaman Tour (Goralman – Oravaman – Jánošík) bude v roku 2021 prebiehať vo fotmáte 2 podujatí – Oravaman a Jánošík. Vzhľadom na nižšieuvedené okolnosti sme sa rozhodli tohoročného Goralmana zrušiť.

Aktuány stav a očakávania vývoja pandémie sa nám javia ako neisté a ťažko predvídateľné aj s výhľadom na ohlásený termín konania Goralmana na konci mája t.r. (Goralman bol počas 1. vlny pandémie Covid-19 v roku 2020 presunutý na rok 2021 (na 29. mája)). Na jednej strane z pohľadu verejného zdravia, na strane druhej aj z pohľadu organizačného (napr. pri získavaní potrebných povolení).

Pretekárov prihlásených na preteky Goralman budeme kontatovať emailom 1. marca s informáciami ohľadom vrátenia štartovného.

Ďakujeme za pochopenie.